mainfoto01 mainfoto02 mainfoto03 mainfoto05 mainfoto06 mainfoto07 mainfoto08 mainfoto09
Image Slider Module Joomla by WOWSlider.com v2.0

Služby

Blog

Uplatnenie náhrady škody v trestnom konaní

Mnohí z vás určite vedia, že ak vám vznikla škoda, či už majetková alebo nemajetková, môžete si uplatniť jej náhradu žalobou v občianskom súdnom konaní. Avšak zrejme málokto z vás vie, že škodu, ktorá vám vznikla spáchaním trestného činu, si môžete uplatniť aj v trestnom konaní vedenom pre spáchanie takéhoto skutku. Uvedené konanie o uplatnení náhrady škody v trestnom konaní sa odborne nazýva „adhézne konanie“.

V tomto článku sa budeme venovať najmä všeobecnej charakteristike poškodeného, uplatneniu nároku na náhradu škody spôsobenej trestným činom v trestnom (adhéznom) konaní, s čím súvisia aj podmienky, ktoré musíte splniť na to, aby vám súd v trestnom konaní náhradu škody priznal.

Poškodený ako osoba, ktorej bolo trestným činom zasiahnuté do jej práv a slobôd a bol jej spôsobený škodlivý následok, má v trestnom konaní významné postavenie.

Pojem poškodeného Trestný poriadok definuje pomerne široko, pretože za škodu spôsobenú trestným činom považuje nielen ublíženie na zdraví alebo majetkovú škodu, ale aj morálnu či inú škodu, teda škodu v širšom slova zmysle. Naviac, poškodeným je aj ten, koho zákonom chránené práva alebo slobody boli ohrozené alebo porušené.

Trestný poriadok rozlišuje v trestnom konaní dve kategórie poškodených. Prvú kategóriu tvoria poškodení, ktorí nemajú nárok na náhradu škody, majú len tzv. procesné práva. Druhú kategóriu tvoria poškodení, ktorí majú nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom v trestnom konaní. Títo poškodení majú okrem procesných práv aj právo uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo v trestnom konaní.

Vzhľadom na zameranie tohto článku sa budeme v jeho ďalšej časti venovať druhej kategórii poškodených, teda uplatneniu nároku na náhradu škody.

Základnou podmienkou, aby si poškodený mohol uplatniť nárok na náhradu škody v adhéznom konaní je, že mu trestným činom obvineného (obžalovaného) bola spôsobená škoda. Zároveň sa vyžaduje, aby medzi vznikom škody a spáchaným skutkom, za ktorý je obvinený stíhaný, bola príčinná súvislosť. Z toho vyplýva, že predmetom adhézneho konania nemôže byť škoda spôsobená iným činom, za ktorý nie je páchateľ trestne stíhaný, aj keby súvisel so skutkom, ktorý je predmetom trestného stíhania.

Za majetkovú škodu sa považuje ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného, je objektívne vyjadriteľná peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peniazmi.

Morálna škoda predstavuje škodu, ktorá vznikne poškodenému spravidla zásahom do jeho osobnej sféry, napr. niektorými trestnými činmi proti ľudskej dôstojnosti, proti poriadku vo verejných veciach a trestnými činmi proti iným právam a slobodám. Pojem „morálna škoda“ vo vzťahu k škodlivému následku spôsobenému úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona treba v prípade smrti, znásilnenia alebo sexuálneho násilia vykladať v súlade s výkladom pojmu „nemajetková ujma“ v občianskom súdnom konaní.

Inou škodou je škoda, ktorá môže byť spôsobená na iných právach poškodeného, napr. porušenie autorského práva.

O vzťahu k uplatneniu nároku na náhradu škody možno uviesť, že zo súdnej praxe vyplýva, že súd rozhoduje o náhrade škody iba v prípade, ak si poškodený nárok na náhradu škody riadne a včas uplatnil. To znamená, že súd nerozhoduje o tejto otázke z vlastnej iniciatívy, bez návrhu oprávnenej osoby. Poškodený musí uplatniť nárok na náhradu škody takou formou, z ktorej je takéto uplatnenie zrejmé a zároveň musí požiadať, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obvinenému povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom.


 


 


 

Ďalšími podmienkami nevyhnutnými na rozhodnutie o nároku poškodeného v adhéznom konaní je, že návrh musí poškodený uplatniť najneskôr do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania a že v návrhu musí byť zrejmý dôvod a výška uplatňovaného nároku na náhradu škody. Ak bol tento návrh uplatnený po uplynutí lehoty, nemožno naň prihliadnuť v trestnom konaní. Následne súd už nemôže rozhodovať o oneskorene uplatnenom nároku na náhradu škody, a to ani odkazom poškodeného na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Je však nutné zdôrazniť, že takéto rozhodnutie súdu nebráni uplatneniu nároku oprávnenej osoby na náhradu škody v občianskom súdnom konaní.

Pokiaľ ide o označenie dôvodu, na základe ktorého si poškodený uplatňuje nárok na náhradu škody, táto podmienka je splnená, ak poškodený uvedie, že skutkom, za ktorý je obvinený stíhaný, mu bola spôsobená škoda a zároveň požiada, aby súd o jeho nároku na náhradu škody rozhodol v adhéznom konaní. Súčasne s tým musí poškodený uviesť výšku uplatneného nároku na náhradu škody. Podmienka uvedenia výšky škody je splnená, ak poškodený uvedie aspoň minimálnu výšku spôsobenej škody, prípadne uvedie údaje, z ktorých je výška nároku na náhradu škody zrejmá. Ideálne však je, ak k návrhu o náhradu škody pripojí poškodený všetky doklady podrobne preukazujúce vyčíslenú škodu, napr. znalecký posudok na hodnotu veci, znalecký posudok na škodu na zdraví v zmysle osobitného predpisu.

Ak súd v adhéznom konaní prizná poškodenému náhradu škody, vo výroku o povinnosti obvineného nahradiť škodu presne označí osobu oprávneného a nárok, ktorý mu bol priznaný. Súd musí v tomto výroku vyjadriť výšku nároku v peniazoch, pokiaľ prisúdený nárok spočíva v peňažnom plnení.

Z doteraz uvedeného vyplýva, že včasné a riadne uplatnenie nároku na náhradu škody umožňuje poškodenému, aby v rámci adhézneho konania dosiahol priznanie nároku na náhradu škody. Naplnenie týchto podmienok je dôležité aj s prihliadnutím na skutočnosť, že súd je v zásade viazaný výškou uplatneného nároku. Súd nemôže poškodenému priznať viac, ako si uplatnil.

Na základe načrtnutých skutočností možno zdôrazniť, že ak sú splnené podmienky na rozhodnutie o nároku na náhradu škody, je súd povinný o náhrade škody rozhodnúť. Z toho vyplýva, že súd nemôže riadne uplatnený nárok na náhradu škody odmietnuť, ale musí o ňom rozhodnúť. V prípade, ak súd rozhodne vo veci odsudzujúcim rozsudkom, môže o nároku poškodeného na náhradu škody rozhodnúť tak, že uloží obvinenému povinnosť nahradiť poškodenému škodu, ak bol nárok riadne a včas uplatnený, odkáže poškodeného s celým jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie alebo na konanie pred iným príslušným orgánom, alebo ak k rozhodnutiu o povinnosti na náhradu škody bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného konania alebo by ho len predĺžilo, priznať uplatnený nárok len sčasti a so zvyškom uplatneného nároku odkázať poškodeného na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

V drvivej väčšine prípadov odsudzujúcich rozhodnutí súd v trestnom konaní poškodeného odkáže s jeho nárokom alebo jeho časťou na občianske súdne konanie prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. V prípade oslobodzujúcich rozhodnutí súd vždy odkáže poškodeného s celým jeho nárokom na občianske súdne alebo na konanie pred iným príslušným orgánom. Hmotnoprávnym následkom takéhoto rozhodnutia súdu je, že premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody začne opäť plynúť. Preto, ak sa rozhodnete svojho nároku domáhať žalobou v občianskoprávnom konaní, treba dať pozor na to, aby váš nárok nebol premlčaný.

Záverom tohto článku možno konštatovať, že právna úprava postavenia poškodeného v trestnom konaní, ako aj možnosť uplatňovania jeho práva na náhradu škody, je v slovenskom právnom poriadku dostatočne upravená a komplexná. Ako sumár možno o danej problematike uviesť, že nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom musí byť riadne a včas uplatnený, teda najneskôr do skončenia vyšetrovania, pričom musia byť predložené všetky dokumenty, ktoré dôvod a výšku uplatnenej náhrady škody dostatočne preukazujú. Výhodou uplatnenia nároku na náhradu škody v trestnom konaní je, že pri podaní návrhu sa neplatí súdny poplatok.

 


← Späť na zoznam článkov

Ďalšie články

Práva a povinnosti policajta

V predchádzajúcej časti právnej rubriky Žilinského večerníka sme vám avizovali, že sa budeme venovať ďalšej skupine verejných činiteľov pridržiavajúcich sa...

Čitať článok →

Obchodník verzus zákazník

Pri prechádzke mestom, po ceste do práce či do školy alebo počas nákupov v obchodných centrách už môžeme z výkladov najrôznejších obchodov oblečených do...

Čitať článok →

Keď zasiahne mestská polícia

Vtipov o policajtoch sa dá na internete nájsť neúrekom. Práca príslušníkov polície, či už ide o tzv. „štátnu políciu“ alebo „mestskú...

Čitať článok →

Uplatnenie náhrady škody v trestnom konaní

Mnohí z vás určite vedia, že ak vám vznikla škoda, či už majetková alebo nemajetková, môžete si uplatniť jej náhradu žalobou v občianskom súdnom konaní. Avšak zrejme...

Čitať článok →

Kam radšej bez kolies

Podľa prvého z menovaných predpisov, na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, je zakázaný vjazd a státie s motorovým vozidlom, motorovou trojkolkou,...

Čitať článok →
Všetky články